KTO SOM A ČO VLASTNE PONÚKAM?
Neponúkam služby klinického psychológa, ani kouča v módnom slova zmysle, a ani netvrdím, že poznám odpovede. Som človek, ktorý sa naučil vnímať rôzne stavy vedomia, duševné rozpoloženia aj diagnózy nie ako problém — ale ako dôležité signály, výzvy a otázky. A naučil som sa aj rozumieť, prečo vznikajú. Ba naučil som sa, že práve v odpovediach, - ktoré sám život svojou realitou priniesol - sú vložené už aj skutočné otázky, ktoré je potrebné si položiť, a tiež zodpovedať. Lebo práve v nich je kľúč k jedinému priestoru - kde sa dá prežiť. K priestoru vlastného života.
Len v ňom vieme vedome tvoriť. Nie preto, že nám to niekto umožní, dovolí či schváli – ale preto, že postupne vieme, čo chceme, a chceme to, čo vieme. Takto sa mení náš život od základu. Už nie sme len obete výchovy, vplyvov a okolností – ale vedomí tvorcovia reality. Tí, ktorí poznajú vlastné limity aj limity sveta, v ktorom sa pohybujú.
Možno sa v týchto slovách spoznávate. Možno máte pocit, že navonok fungujete, no vo vnútri cítite únavu, zmätok alebo rozpor, ktorý sa nedá jednoducho pomenovať. A možno len viete, že takto ďalej žiť nechcete – hoci ešte neviete, ako inak.
Nejde o rýchle riešenia, návody na šťastie ani tlak na zmenu. Ak hľadáte niekoho, kto Vám povie, čo máte robiť, pravdepodobne to nebudem ja. Ak však hľadáte priestor, kde môžete byť so sebou takí, akí ste – aj v nejasnosti – potom sa možno môžeme stretnúť.
Formoval a vzdelával ma sám Život a všetci jeho aktéri, ktorých som stretol – v radosti aj v bolesti. Školy a výcviky boli rámcom, ktorý tejto ceste dal tvar a hĺbku. Za všetkých a za všetko som vďačný.
1987-1991 - Gymnázium Šrobárova, Košice. Začiatky otázok, ktoré vo mne pretrvali.
1991-1999 - Univerzita Komenského, Bratislava, Filozofia, dejiny, pedagogika, teológia – (Mgr.). Základy poznania, ktoré mi dodnes pomáhajú nachádzať slová.
1995-1997 - Zahraničné štúdium (Nemecko, Francúzsko), Mníchov, Würzburg, Frankfurt, Lyon, Paríž, Rennes. Práca s komunitami, vedenie kurzov a workshopov pre mládež a dospelých – na témy komunikácie, rodiny, zmyslu života a solidarity. Život mimo triedy – medzi ľuďmi.
2006-2009 - Univerzita Graz – Inštitút pastorálnej teológie a psychológie. Výcvik v gestalt poradenstve a psychoterapii. Certifikovaný integračný gestalt poradca a pastorálny psychológ. Stret človeka a jeho tieňov – v svetle pozornosti a prijatia.
2007-2009 - Katolícka univerzita Ružomberok. Špecializácia na pedagogickú diagnostiku – (PaedDr.)
2018-2022 - Kops Method Institute Europe. Výcvik v *Životné mapy® – Diagnosticko‑projektívna metóda. Certifikovaný terapeut, lektor a poradca pre:
2020-2024 - Výcvik zameraný na prácu s emóciami, nevedomými presvedčeniami a rozvoj vnútornej neutrality. Hlboký ponor do vnútorného priestoru – tam, kde vznikajú reakcie, vzorce, voľby. niečo, čo neučím, ale žijem.
* viac o metóde ŽIVOTNÉ MAPY
Povedali o metóde:
"Strávili sme spolu fascinujúcu hodinu, keď mi (Kamila a Petr - tvorcovia metódy Životných máp) predstavili svoju metódu založenú na princípe vzťahových väzieb. Pomocou kresby a prepracovanej "mapy" intrapsychickej histórie pripútania dieťaťa alebo dospelého dokážu získať informácie neoceniteľné pre pochopenie klienta takmer každého veku (od malých detí) spolu s ukazovateľmi jeho terapeutických potrieb. Samotné cvičenie je vlastne terapiou. Bol som naozaj ohromený - a vy viete, že som ohromený málokedy."
(Dr. Gabor MATÉ)
"Myslela som si najprv, že kresliť mapu je ako byť v škole na skúške. No keď som sa vložila do kresby, zamerala sa na svoj príbeh a počúvala sprievodné otázky, pochopila som, že práve toto je priestor, kde som so sebou. Nešlo o kreslenie ani o správne odpovede, ale o čas a priestor, v ktorom som stretla seba samu. Tú, ktorú som kedysi nestretla – lebo som ju obišla, zanedbala, umlčala…Ďakujem". (Zuzana)
"Kreslil som naposledy ako malý chlapec. Potom už nikdy. Keď som si predstavil, že mám kresliť a takto sa vracať k mojej minulosti, bolo to pre mňa nepredstaviteľné. "Veď ja si nič nepamätám," vravel som si. A potom to prišlo. V jednom momente som tam bol. Presne tam, kde som prežíval veci, o ktorých som si myslel, že som ich už zabudol… Nezabudol som. Len sa to všetko zabudovalo do môjho života – do myslenia, správania, rozhodovania, do pocitu zo života. Keď som sa k tomu pri kreslení vrátil, vrátil som sa k sebe. K momentu, kde sa to ohlo. Ohol som sa, lebo som musel. Vtedy som nevedel inak. Mapa mi dala priestor vrátiť sa k tomu a narovnať, čo som kedysi ohol. Vtedy som musel. Dnes už nemusím. A to je oslobodzujúce. Ďakujem". (Vlasťo)